Cvičenie po infarkte myokardu

 7 min.  |   6. 5. 2025  |   redakce

Jednou z najčastejších komplikácií, ktoré vznikajú aj po úspešnom zaliečení infarktu myokardu, je srdcová nedostatočnosť. Počas akútneho infarktu myokardu potom dochádza k tomu, že po určitý čas nie je časť srdcovej svaloviny zásobená krvou, a preto naše srdce nemôže plne vykonávať svoju funkciu. Tento stav sa spravidla prejaví klasickými príznakmi, akými sú bolesť na hrudníku, dýchavica a podobne. V prípade veľmi rýchleho zaliečenia a obnovy funkcie nemusí byť srdcová svalovina zásadne poškodená, avšak vo väčšine prípadov dochádza k odumretiu poškodeného tkaniva, ktoré tak neplní svoju funkciu, a naše srdce tak funguje v obmedzenom režime. Je dôležité si uvedomiť, že liečba infarktu myokardu nekončí prepustením z nemocnice, ale vyžaduje dlhodobý, komplexný proces, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je okrem dodržiavania režimových opatrení práve pravidelná pohybová aktivita. S pohybovou aktivitou je dôležité začať čo najskôr po stabilizácii zdravotného stavu už v nemocnici a pokračovať s ňou aj dlhodobo po prepustení do domáceho prostredia.

V prvých fázach je pohyb súčasťou najmä rehabilitačného procesu a začína už v prvých dňoch v nemocnici. Priebeh a zahájenie určuje ošetrujúci lekár, ale spravidla začína už 12–24 hodín po trvajúcom kľude na lôžku. Začína sa krátkym, 5–10minútovým cvičením horných a dolných končatín v ľahu na lôžku. Od druhého dňa sa môže vykonávať aktívne cvičenie končatín tiež v sede na okraji lôžka a súčasťou je aj nácvik správneho dýchania. Pokiaľ pacient všetko dobre znáša, je možné od 3. dňa trénovať vstávanie zo sedu a krátku chôdzu. Tretí až piaty deň môže pacient chodiť po izbe samostatne približne dvakrát až trikrát po dobu 5 minút. Chôdza sa v tejto fáze kombinuje s cvikmi na lôžku. Na konci prvého týždňa chodí pacient sám trikrát denne asi 10 minút, zahajujeme nácvik chôdze do schodov v sprievode fyzioterapeuta. Dĺžka nemocničnej fázy závisí od celkového zdravotného stavu pacienta a trvá zvyčajne 7–12 dní.

Po prepustení z nemocnice dochádzajú pacienti na riadený ambulantný tréning a dôležitou súčasťou rekonvalescencie sa stáva pravidelné domáce cvičenie. Ambulantný riadený tréning by mal plynule nadväzovať na hospitalizáciu, najneskôr by mal začať do 3 týždňov od prepustenia. Súčasťou je celý rad vstupných vyšetrení, kedy podľa získaných výsledkov môže byť presne stanovený tréningový program. Pomocou spiroergometrického vyšetrenia sa určí maximálna spotreba kyslíka, ale tiež pulzová frekvencia, pri ktorej pacient dosiahol 50 % tejto hodnoty. Túto stanovenú pulzovú frekvenciu by si mal chorý strážiť a pri tréningu ju dodržiavať. Pri pohybovej aktivite práve v tomto rozpätí sa najpriaznivejšie prejavujú faktory ovplyvňujúce kardiovaskulárne riziká. Ďalšou hodnotou, ktorú strážime, je krvný tlak, ktorý sa kontroluje pred cvičebnou jednotkou a po nej, alebo podľa potreby. Krvný tlak sa pri záťaži prirodzene zvyšuje, ale zvýšenie by nemalo byť prudké a významné. Limitom je rýchle zvýšenie systolického krvného tlaku o 30 mmHg a diastolického o 15 mmHg.

Správnu pohybovú aktivitu po infarkte myokardu charakterizujú 3 kritériá: frekvencia, intenzita a trvanie. Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov je potrebné, aby tréning prebiehal minimálne tri- až päťkrát týždenne, preto ambulantný riadený tréning prebieha zvyčajne dva- až trikrát týždenne pod dohľadom a nadväzuje naňho individuálny domáci tréning minimálne dvakrát týždenne. Ideálne je v tejto fáze voliť takzvané cyklické športy, tzn. stále sa opakujúce pohybové vzorce, ako sú napríklad chôdza, beh, plávanie, rotoped, cyklistika, turistika, beh na lyžiach a podobne. Výhodou je ľahká regulácia záťaže, aby sa dosiahla optimálna pulzová frekvencia, ako už bolo popísané vyššie. Samotný tréning, ktorý by mal v tejto fáze trvať 40 minút, je ideálne doplniť o prípravnú fázu (asi 15–20 minút) pred započatím vlastnej aktivity a fázu skľudnenia (10–15 minút) po jej ukončení. V týchto prípravných a skľudňujúcich fázach sa zameriavame predovšetkým na preťahovanie skrátených svalov a posilňovanie oslabených svalov, ktoré nie sú pri bežnej aktivite dostatočne zapájané.

Praktické príklady cvičenia pre fázu skľudnenia nájdete na stránkach www.fyzioklinika.cz:

Uvoľnenie svalov krku

Pretiahnutie svalov okolo chrbtice/šije

Pretiahnutie prsných svalov pomocou dverových zárubní

Automobilizácia hrudnej chrbtice do extenzie (opakovaná extenzia v sede - modifikácia pri stene)

Pretiahnutie zadnej strany stehien

Pretiahnutie lýtka a Achillovej šľachy - modifikácia na schode

Približne po 4–6 týždňoch je vhodné vytrvalostný tréning doplniť aj silovým cvičením. Ideálne je začať posilňovať bez pridanej záťaže, teda len vlastnou váhou tela. Dôležité je dbať na kvalitu vykonania pohybu a riadiť sa istými pravidlami, aby sme sa vyvarovali vzniku zdravotných rizík. Dôležité je voliť cviky so vztýčeným trupom, nezadržiavať počas cvičenia dych, voliť intenzitu dosahujúcu 1/3–1/2 maximálnej sily a v neposlednom rade sa vyhýbať dlhotrvajúcej statickej záťaži. Tréningový plán je tak veľmi individuálny a vždy by mal byť zostavený tak, aby rešpektoval zdravotný stav pacienta, a aby bol v súlade s inštrukciami od ošetrujúceho lekára. Ideálne je začať cvičiť pod dohľadom fyzioterapeuta, ktorý vám vytvorí tzv. cvičebnú jednotku, ukáže a naučí vás jednotlivé cviky robiť správne a nastaví počet opakovaní a frekvenciu cvičenia.

Cvičebná jednotka sa spravidla skladá z 3 cvikov. Dôležitá pre tréning je takzvaná maximálna záťaž, ktorú je chorý schopný raz bez pomoci prekonať pre každý cvik. Chorý cvičí na 50 % tejto hodnoty po dobu 30 sekúnd, po ktorých nasleduje 30-sekundový kľud. Najprv radšej volíme cviky o nižšej záťaži a zvyšujeme počet opakovaní v jednej cvičebnej jednotke. Silové cviky sa robia pomaly a plynule, približne 2 cviky za 5 sekúnd. Pri dobrej tolerancii záťaže a hodnotách krvného tlaku nižších ako 200/120 mmHg môžeme zvýšiť intenzitu cvičenia pridaním záťaže – ideálne sú jednoručné činky o váhe približne 2 kg, alebo pridať cvičenie s odporovými gumami, predĺžením doby cvičenia alebo opakovaním základného cyklu. Je vhodné kombinovať cviky zameriavajúce sa na svaly horných aj dolných končatín. Dôležité je po celý čas sledovať hodnoty krvného tlaku a pulzovej frekvencie.

Proces liečby po infarkte myokardu je dlhodobý a je potrebné dodržiavať správnu životosprávu, udržiavať si optimálnu telesnú hmotnosť a pravidelne cvičiť po zvyšok života. Dodržiavaním celostného rehabilitačného plánu tak predchádzame prípadným recidívam tohto ochorenia a zvyšujeme stupeň kvality života. U väčšiny pacientov je po ukončení rehabilitácie možný návrat do normálneho pracovného aj súkromného života a vďaka intenzívnej rehabilitácii dochádza aj ku zlepšeniu fyzickej zdatnosti a zvýšeniu kvality života v porovnaní so stavom pred ochorením.

Mgr. Iva Bílková, Cert. MDT, www.fyzioklinika.cz

Nastavenie súborov cookie

Na našom webe používame súbory cookie.

Niektoré z nich sú nevyhnutné na fungovanie stránok, ale o ostatných môžete rozhodnúť sami.